Newsletter: Paralely

Novináři pět let po vraždě Jána Kuciaka a Martiny Kušnírové

Rozhovor s vedením třech slovenských médií: Jak se jim dnes pracuje? A cítí se bezpečně?

Erik Tabery

27. 2. 2023

Od vraždy Jána Kuciaka a Martiny Kušnírové už uplynulo pět let. Vyrazil jsem do Bratislavy na akci, která si měla obě oběti připomenout. Fakt, že na náměstí přišlo jen kolem tisíce lidí, naznačuje, v jaké atmosféře se země nachází. Téměř každý, s kým jsem se dal do řeči, mluvil o depresi, pocitu beznaděje.

Demokratická vláda, která nahradila kabinet Roberta Fica a Petera Pellegriniho, se více méně neustále hroutila, až se dohroutila do menšinové podoby. Zemi čekají předčasné volby, ale až v září. A mezitím parlament přijímá jedno šílenější rozhodnutí než druhé. Kdekdo vyzývá prezidentku Zuzanu Čaputovou, ať to vyřeší, ale hlavním adresátem má být parlament - a zejména premiér Eduard Heger. S nadsázkou řečeno: Doba, kdy ženy uklízely nepořádek po mužích, je snad pryč.

Nový Respekt

Hluboce rozdělené Slovensko hledá odkaz Jána Kuciaka

Co bude po volbách, vypadá ještě dramatičtěji, protože ve hře jsou fašisti, Fico, Pellegrini, Kollár, Matovič… Mimochodem, slovenská politika je tak komplikovaná i proto, že tamní strany nejsou stavěné na programu a idejích, ale téměř výhradně na svých lídrech. Politika se tak neodehrává v rovině střetu myšlenek, nýbrž na úrovni konfliktů alfasamců (známe to u nás s Babišem). To nikdy nemůže přinést něco dobrého.

V tomto newsletteru se ale chci věnovat kolegům novinářům. Přece jen byl před pěti lety zavražděn jeden z nich. A byli to žurnalisté, kteří jako téměř jediní roky odhalovali skandály, protože policie byla součástí mafie. Jak se jim dnes pracuje? A cítí se bezpečně? Oslovil jsem dva šéfredaktory a jednu šéfredaktorku médií, kterých si vážím a která se věnují i investigativní žurnalistice.

Beata Balogová, šéfredaktorka deníku SME:

Cítí se dnes novináři na Slovensku bezpečně?

Dnes už vieme, že novinárov nevraždia len v Mexiku alebo nezomierajú len vo vojnových zónach. Oveľa viac sa aj my šéfredaktori zamýšľame nad bezpečnosťou kolegov. Berieme vážnejšie vyhrážky, dokonca aj také aké sme v minulosti hádzali do koša. Verbálne útoky vytvárajú tlak na psychiku novinárov a oveľa viac sa rozprávame o mentálnom zdraví ako sme to robili v minulosti. Zároveň tieto útoky vytvárajú v spoločnosti atmosféru v ktorej si niekto ľahšie povie: novinári si bitku alebo dokonca aj likvidáciu zaslúžia. To sa podľa mňa stalo aj pred piatimi rokmi. Zároveň, nemám pocit, že by moji kolegovia boli ustráchanejší keď si vyberajú témy alebo keď si robia svoju prácu kontrolóra moci.

Nepochybně měla na rozhodnutí zavraždit Jána Kuciaka vliv i atmosféra, kterou vytvářeli politici. Novináři jsou nepřátelé, padaly na jejich adresu výhružky a nadávky. Z venku se zdá, že co do verbálních útoků je to ještě horší. Ale zdání může klamat. Jak situaci hodnotíte?

Dlho sme sa mohli naozaj riadiť len dojmom, ale dnes už vieme, že 66 percent novinárov za posledných 12 mesiacov zažilo nejaký druh útoku. Ukázal nám to výskum Investigatívneho centra Jána Kuciaka na vzorke vyše 400 novinárov. To je pomerne vysoký podiel. Z vlastného novinárskeho života viem, že tie útoky sa množia. Možno najlepšie ilustruje situáciu to, že Igor Matovič, bývalý premiér, v deň výročia vraždy novinára útočil na novinárov. V skutku málokedy prejde deň, že by som si neprečítala na svojom FB profile alebo v maily nejaký útočný alebo urážlivý odkaz.

Je Slovensko pět let po vraždě lepší zemí? Ať už si to „lepší” definujete jakkoli?

-Už len to, že sa začali vyšetrovať ľudia ktorí boli počas vlád Roberta Fica nedotknuteľní je veľký posun. Dlhé roky sme písali o kauzách Smeru ale ich aktéri neniesli žiadne právne následky. Aj preto je momentálne situácia tak vážna, lebo pre Roberta Fica to už nie je len politický boj, ale aj boj existenčný. Žiaľ vláda Igora Matoviča premárnila tú obrovskú energiu a vôľu pre zmenu ktorá sa po vražde Jána a Martiny nahromadili. Ja však stále verím, že slušný ľudia ktorí chápu že ak sa v septembrových voľbách neprejavia, tak sa môžeme prehupnúť na illiberálnu trajektóriu Maďarska, sú na Slovensku vo väčšine.

Matúš Kostolný, šéfredaktor Denníku N:

Cítí se dnes novináři na Slovensku bezpečně?

Podľa prieskumu medzi novinármi až dve tretiny oslovených zažili útok alebo vyhrážanie. Po vražde kolegu Jána Kuciaka sa bezpečne už asi nebudeme cítiť nikdy. Oveľa vážnejšie berieme aj internetové výhražky a útoky. Súčasne sle nevidím, že by sa novinári báli. Naopak. Stále vidím veľmi odvážnych kolegov a kolegyne, ktorí a ktoré odhaľujú podvody, klamstvá a zlyhania ľudí vo verejnom priestore.

Politici naozaj denne útočia na novinárov. Robia z nás terče a tvária sa pritom, že to vlastne oni sú obete novinárskych útokov. Igor Matovič si postavil svoju politickú kariéru na tom, že chcel byť iný, ako Robert Fico. Dnes sa naňho až príliš podobá. Všetky svoje chyby a zlyhania, všetky odhalené klamstvá, hádže na novinárov. Presne ako to vždy robil a stále robí aj Fico. Pri hluku takýchto najväčších krikľuňov by sa mohlo stratiť, že na Slovensku sú aj politici, ktorí na novinárov neútočia a dokonca aj verejne ich bránia a hovoria o ich dôležitosti pre spoločnosť. Je ich viac, ale je dôležité, že to je aj stále ešte premiér Eduard Heger a najmä prezidentka Zuzana Čaputová.

Je Slovensko pět let po vraždě lepší zemí? Ať už si to „lepší” definujete jakkoli?

Slovensko je v depresii. Po vražde sa vyburcovalo k odvážnemu vzopätiu. Roky s Igorom Matovičom však priniesli chaos, klamstvá a neschopnosť. Sám pri Matovičovi cítim hanbu, ako keď vidíte v televízii niečo trápne a chcete sa skryť za gauč. Veľa ľudí preto stratilo vieru v zlepšovanie a znovu hrozí návrat Fica. Veľa vecí sa však zlepšilo. A ja zostávam optimistom, že sa aj budú zlepšovať. Aj keby to malo byť za cenu úplneho pádu na dno, ktoré by nás nepochybne čakalo po nástupe Fica.

Peter Bardy, šéfredaktor online deníku Aktuality.sk:

Cítí se dnes novináři na Slovensku bezpečně?

Nemôžeme hovoriť za všetkých, ale nemyslím, že sa dnes môžu na Slovensku novinári cítiť, že by boli v nebezpečenstve. Nemáme možno silnú podporu verejnej mienky, ale ešte stále môžeme robiť našu prácu slobodne a nezávislo. A napriek často veľmi nepriateľským postojom časti politického spektra, je tu polícia a bezpečnostné inštitúcie, ktoré vedia reagovať v prípade hrozieb veľmi rýchlo a profesionálne. Situácia v oblasti bezpečnosti médií sa paradoxne vďaka prístupu polície zlepšila napriek tomu, že politici ju zhoršujú.

Kým pred vraždou na nás útočil predovšetkým premiér Robert Fico (Smer-SD), po voľbách 2020 sa k nemu pridal aj víťaz volieb Igor Matovič (OĽaNO). Víťazstvo Matoviča sa pritom rodilo na občianskom hnutí, ktoré sa začalo po vražde Jána a Martiny. Matovič nepochopil jednu vec. Po tom, ako sme kritizovali politiku Fica, očakával, že po voľbách budeme na jeho strane a nebudeme ho konfrontovať s chybami, ktoré robí. Prakticky okamžite po prvých kritických článkoch nás začal vnímať ako svojich nepriateľov, ako nepriateľov boja s mafiou. Igor Matovič svojou rétorikou, osobnostnými chybami, populistickou politikou a útokmi na médiá a autority z rôznych oblastí života znechutil verejnú mienku, že aj mnohí ľudia, ktorí verili v nápravu štátu, dnes štátu vôbec neveria a dokonca sa prikláňajú k nedemokratickým formám riadenia štátu.

Je Slovensko pět let po vraždě lepší zemí? Ať už si to „lepší” definujete jakkoli?

Dnes už primárne nemusíme bojovať s korupciou, pretože s ňou bojuje polícia. A to je dobrá správa. Lenže Slovensko nie je slušnejším štátom, ani lepším miestom na život. A to je veľmi zlá správa.