Slovo k hrdinom

Spoločnosť, v ktorej je hrdinstvom byť slušným človekom, je spoločnosť nenormálna. Iba spoločnosť, v ktorej byť slušným je čímsi normálnym, je spoločnosť slušná. Hrdinov v žiadnom národe nie je väčšina. Preto sa vždy s takou nedôverou stretajú v širokej verejnosti výzvy k slušnosti, ak sú súčasne myslené ako výzvy k hrdinstvu.Dnes máme možnosť zvoliť si slušnosť nie len ako čosi, čo je správne, ale po dlhom čase (niektorí po prvý raz) ako čosi, čo sa smie. A predsa sa ukazuje, že vo všeobecnosti ďudí slušnosť príliš neláka. Nielen hrdinstvo totiž vzbudzuje nedôveru. Nedôveru vzbudzuje každá zmena, dokonca i zmena k lepšiemu. Na neslušnú spoločnost sme zvyknutí, vieme sa v nej orientovať, každý po svojom v nej vieme žiť. Neslušnými nezostávame preto, že by sme museli, ale preto, že slušnými byť zatiaď nemusíme.

Toto všetko treba povedať prv, než začneme uvažovať, ako sa v Československu dopracovať k slušnej spoločnosti. Urýchlene by sme, myslím si, mali spraviť jedno: zvoliť si do budúcnosti takú politickú reprezentáciu, ktorá by bola slušná (nezaťažená zločinmi minulosti), no ktorá by súčasne nebola deformovaná hrdinstvom. Zvoliť si politickú reprezentáciu, ktorá by bola realistická, ktorá by občanov na jednej strane nepreceňovala a na druhej nepodceňovala.Takúto hrdinstvom nedeformovanú politickú reprezentáciu treba hďadať nie preto, že by sa jej na námestiach dožadoval ďud. (ďudu hrdinovia naopak vyhovujú: pretože sú hrdinmi, netreba sa k nim, "nedostižným…