Slovenská suverénna nezodpovednosť

„Návrh zmluvy z Milov bol poslednou kvapkou, ktorou pretiekol pohár, plný ústupkov zo slovenskej strany,“ povedal minulý týždeň podpredseda SNR J.Klepáč po negatívnom stanovisku Predsedníctva SNR k výslednej práci komisie. Avšak na rozdiel od celkového výsledku hlasovania jeho expresívny výrok ani jeho notoricky odmietavé stanovisko nikoho neprekvapili. Ten, kto svojím hlasovaním nečakane spôsobil pre mnohých zainteresovaných najväčšie prekvapenie a pridal tú rozhodujúcu kvapku v dvadsaťčlennom Predsedníctve Slovenskej národnej rady, bol predseda branno-bezpečnostného výboru SNR František Javorský (KDH).

Omyl či úmysel?

Nechcem teraz vyvolať dojem, že otázka spoločného štátu stojí na jednom jedinom mužovi, na jedinom hlase, ale čím bližšie sme k voľbám, tým viac sa k takémuto „okamžiku pravdy“ celkom reálne blížime. Prípad pána Javorského má však aj iný, konkrétny rozmer, za ktorým sa skrýva zreteľný prízrak rozpadu KDH.

Takmer rovnaké formulácie a totožné argumenty na adresu milovského konceptu použili v rovnaký deň, nezávisle na sebe v masmédiách, V.Mečiar i J.Klepáč. Ak aj tento postup spolu nekonzultovali, výsledným efektom je výrazné zviditeľnenie ich spriaznenosti a vzájomná podpora. Ak teda predseda branno-bezpečnostného výboru hlasoval proti návrhu, hlasoval zhodne nielen s Klepáčovým krídlom v KDH, ale postavil sa na stranu SNS i komunistov, a v konečnom…